Čo robiť v prípade katastrof či útokov a aké povinnosti majú obce, mestá a podnikatelia.
Čo je to civilná ochrana?
Civilná ochrana je súbor zákonných nariadení a postupov, ktoré sa uplatňujú v prípade vzniku tzv. mimoriadnych udalostí a situácií s cieľom chrániť životy, majetok a životné prostredie. Ak nastane napríklad zemetrasenie, udeje sa havária v jadrovej elektrárni, či príde teroristický útok, občania majú právo na ochranu a evakuáciu do bezpečia. Za túto úlohu sú zodpovedné obce a mestá, ale aj podnikatelia, ktorí prevádzkujú rizikové podniky. Čo všetko v sebe zahŕňa rozsiahly pojem civilná ochrana? Prečítajte si nasledujúce súhrnné informácie a zistite, či sa týkajú aj vás.Akými zákonmi sa riadi civilná ochrana?
Súbor povinností pod súhrnným pojmom civilná ochrana definuje hneď niekoľko zákonov. Ak si chcete naštudovať podrobnosti, nájdete ich tu:- Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
- Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov
- Zákon NR SR č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme
- Zákon NR SR č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu
Prečo by ste mali riešiť civilnú ochranu?
Civilná ochrana nie je pojem, s ktorým sa dotknuté osoby musia zaoberať denne. Týka sa totiž iba výnimočných udalostí, ktoré sa dejú zriedka. Keď však k takejto situácii či udalosti dôjde, ukazuje civilná ochrana svoju dôležitosť. V stávke sú totiž často ľudské životy a ich záchrana, a takisto ochrana majetku a životného prostredia. Neznalosť postupov civilnej ochrany vo chvíli, keď nastanú mimoriadne udalosti či situácie, môže priniesť obrovské obete a škody. Prevencia a pripravenosť sú teda nielen povinné zo zákona, ale aj doslova životne dôležité.Základné pojmy, ktoré musíte poznať
V rámci civilnej ochrany existuje hneď niekoľko pojmov, ktoré by mali dotknuté osoby dokonale ovládať. Ak ste o nich ešte nepočuli, tu si urobíte stručný prehľad.Mimoriadna udalosť
- je závažnejšia ako „mimoriadna situácia“
- vzniká sama
- má niekoľko podkategórií, sú to:
- živelná pohroma (prívalové dažde, povodne, krupobitia, snehové kalamity, zosuvy pôdy, zemetrasenia, veterné smršte, atď.)
- havária (únik nebezpečných látok zo stacionárnych alebo mobilných zdrojov, napr. zo štadiónov, mraziarní či rafinérií, pri preprave vlakom, kamiónom alebo letecky, požiare a výbuchy s únikom nebezpečných látok, atď.)
- ohrozenie verejného zdravia II. stupňa (chemické, biologické alebo fyzikálne ohrozenie zdravia veľkého počtu obyvateľov, napr. šírenie smrteľného prenosného ochorenia, zamorenie nebezpečnými chemickými látkami, radiáciou, atď.)
- katastrofa (letecké, železničné, lodné a cestné nehody spojené s požiarmi a s únikom nebezpečných látok, havárie jadrových zariadení, porušenie vodných nádrží a diel, atď.)
- teroristický útok (použitie hrozby alebo násilia za účelom dosiahnutia politických, sociálnych alebo náboženských cieľov, ohrozenie života občanov a majetku, môže mať aj medzinárodný presah)
Mimoriadna situácia
- je menej závažná ako „mimoriadna udalosť“, zvyčajne nasleduje po nej a je už riadená
- vyhlasuje sa (signalizáciou ľudovo známou ako „sirény“)
- má niekoľko podkategórií, sú to:
- trvajúce obdobie ohrozenia
- obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti (na život, zdravie alebo majetok)
- obdobie, počas ktorého sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku
- obdobie, počas ktorého sa vykonávajú opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia
- obdobie, počas ktorého sa vykonávajú činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnych udalostí
Kto je zodpovedný za vykonávanie civilnej ochrany?
Civilná ochrana má zo zákona svojich vykonávateľov, ktorí sa svojej povinnosti nemôžu vyhnúť. Ide o tzv. jednotky civilnej ochrany, a takisto o ich veliteľov. Za jednotky civilnej ochrany považujeme MVSR, samosprávne kraje, okresné úrady, obce a mestá, ale patria sem aj právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia (živnostníci, slobodné povolania). V prípade, že dôjde k mimoriadnej udalosti alebo situácii, za organizovanie záchranných prác zodpovedá starosta, primátor alebo prednosta obecného / mestského úradu. Našli ste sa v tejto kategórii a pojem civilná ochrana vám nič nehovorí? Pozor, zákon stanovuje pri nedodržiavaní povinností možnosť udeliť pokutu až do výšky od 500 eur do 33 000 €. Ak sa chcete vyhnúť pokutám, ale v prvom rade vedieť, ako ochrániť obyvateľov vášho mesta či obce, prípadne zamestnancov vašej firmy, ozvite sa nám na číslo 0918 641 394 a zistite, ako vám vieme pomôcť.Podnikatelia, týka sa vás civilná ochrana?
Zákon jasne definuje, ktoré podniky musia povinne plniť úlohy spojené s civilnou ochranou. Ak si nie ste istí, či spadáte do tejto kategórie, možno sa nájdete medzi nasledovnými príkladmi.Rizikové podniky z hľadiska civilnej ochrany
- jadrové elektrárne
- vodné diela a priehrady
- rafinérie
- mraziarne
- štadióny
- dopravcovia (prepravujúci nebezpečné látky)
- zdravotnícke zariadenia
- pivovary
- chemické závody
- a mnohé ďalšie…
Čo všetko musí jednotka civilnej ochrany zabezpečiť?
Ak nastane mimoriadna udalosť alebo situácia, mesto, obec alebo právnická osoba musí zabezpečiť plnenie veľkého množstva úloh. To isté platí ešte aj pred jej vznikom. Medzi tie najdôležitejšie patria:- vytvorenie plánu ochrany obyvateľstva a zaškolenie dotknutých osôb
- prevádzkovanie autonómneho varovného systému a včasné varovanie obyvateľstva
- evakuácia obyvateľov do bezpečných úkrytov (vyhlásenie, plánovanie a zabezpečenie tejto úlohy)
- zabezpečenie, údržba a prevádzka ochranných stavieb, úkrytov a chránených pracovísk
- poskytnutie predlekárskej a lekárskej pomoci
- vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení
- organizovanie a vykonávanie záchranných prác
- zabezpečenie núdzového zásobovania (jedlo a pitie) a núdzového ubytovania pre evakuovaných obyvateľov
- odškodnenie osôb postihnutých mimoriadnymi udalosťami
- a mnohé ďalšie úlohy…
Čo všetko má obsahovať dokumentácia civilnej ochrany?
Pri uplatňovaní civilnej ochrany na konkrétnom území ide hlavne o analýzu možných rizík a následné vypracovanie metodiky, ako postupovať v prípade výskytu mimoriadnych udalostí či situácií. Pripravili sme pre vás stručný prehľad niektorých dokumentov, ktoré by ste mali mať vypracované:- zriaďovací dokument krízového štábu s metodikou jeho fungovania a menovaním členov
- metodika činnosti pri vzniku mimoriadnych udalostí
- analýza územia z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí
- oblasti ohrozenia spojené s únikom nebezpečných látok pri preprave
- systém varovania obyvateľstva
- zoznam zdravotníckych zariadení a veterinárnych ambulancií
- zoznam odporúčaných predajní poskytujúcich predaj prostriedkov individuálnej ochrany
- príprava občanov na ochranu samých seba a vzájomnú pomoc
- rozpis plánovaných skúšok sirén
- a ďalšie…